Odpad.
Čo si pod týmto pojmom predstavíte?
V priebehu posledných týždňov som sa túto otázku pýtal ľudí vo svojom okolí. Deväťdesiat percent z nich mi odpovedali: „bordel“, „kopu smetí“ a im podobné synonymá.
Ja, hoci považujem odpad za zdroj zajtrajška, si pri pojme odpad automaticky predstavím čierne vrece plné pozostatkov bežnej spotreby. Pri tejto predstave dokonca cítim zápach z kontajnerov.
Pojem je nositeľom významu a pojem „odpad” je v mysli spotrebiteľa ukotvený ako nutná záťaž konzumu, ktorá pre nás už nemá hodnotu ani využitie… a po pár dňoch navyše zapácha. K odpadu spotrebitelia skrátka nemajú rešpekt.
Systém vyžaduje, aby sa čo najviac triedilo, ale ako, keď odpad „vidíme” stále rovnako? Dovolím si tvrdiť, že už samotný pojem odpad nás nabáda miešať.
Pokiaľ máme ako spotrebitelia k triedeniu pristupovať naozaj zodpovednejšie, začnime nazývať veci pravými menami. Hliníková plechovka, PET fľaša, sklenená fľaša, prečítané noviny, či vybitá baterka sú suroviny. Zároveň si musíme uvedomiť, že tieto suroviny, sa nám po recyklácií opäť vracajú do rúk... ale len, ak im k tomu pomôžeme.
„Nie je to totiž tak, že nejaká vec je sama od seba odpadkom, všetko záleží na kontexte.“ (Mary Douglas)
